26. Jeremiášovi zaznelo od Hospodina toto slovo:
27. Pozri, ja som Hospodin, Boh celého tvorstva, je pre mňa azda nejaká vec nemožná?
28. Preto hovorí Hospodin toto: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk Chaldejov a do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, a on ho obsadí.
29. Chaldeji, ktorí útočia na toto mesto, vtrhnú doň, podpália ho, vypália aj domy, na ktorých strechách pálili kadidlo Baálovi a prinášali nápojové obety cudzím bohom, len aby ma dráždili.
30. Veď Izraeliti a Júdovci od mladosti robili len to, čo sa mi nepáči, veď Izraeliti ma iba dráždili skutkami svojich rúk — znie výrok Hospodina.
31. Toto mesto odo dňa, keď ho postavili, až podnes ma iba hnevalo a zlostilo. Preto ho musím odstrániť spred svojej tváre
32. pre všetku zlobu Izraelitov a Júdovcov, ktorú popáchali sami, ich králi a kniežatá, kňazi a proroci, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema.
33. Obrátili sa ku mne chrbtom, nie tvárou, a hoci som ich stále poučoval, nepočúvali, neprijali výčitku,
34. ba umiestnili svoje ohavnosti v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili.
35. Postavili výšiny Baálovi v Údolí Ben-Hinnóm, aby prevádzali ohňom svojich synov a svoje dcéry na počesť Molocha, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, že by sa mali dopustiť takej ohavnosti, a tak zviedli Júdu na hriech.