5. Takto hovorí Hospodin:Počuli sme vystrašený hlas,vládne úzkosť a pokoja niet.
6. Pýtajte sa a pozrite,či môže muž porodiť.Prečo teda vidím,že každý mužmá ruky na bedrách ako rodička?Každá tvár sa zmenila, zbledla.
7. Beda, lebo veľký je tento deň,niet mu podobného,čas úzkosti pre Jákoba,ale bude z neho vyslobodený.
8. V ten deň — znie výrok Hospodina zástupov — dolámem jarmo na ich šiji a roztrhám ich povrazy a cudzinci ich nebudú viac zotročovať.
9. Budú slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.
10. Ty sa však neboj, môj služobník Jákob— znie výrok Hospodina —,nestrachuj sa, Izrael,lebo hľa, vyslobodím ťa z diaľkya tvoje potomstvo z krajiny jeho zajatia.Jákob sa vráti a bude žiť v pokoji,bez starostí a nik ho nevystraší.
11. Ja som s tebou— znie výrok Hospodina —,aby som ťa zachránil.Veď skoncujem so všetkými národmi,medzi ktoré som ťa rozptýlil.Iba s tebou neskoncujem,budem ťa karhať podľa práva,no bez trestu ťa nenechám.
12. Toto hovorí Hospodin:Nezahojiteľný je tvoj úraza boľavá je tvoja rana.
13. Niet nikoho, kto by presadil tvoje právo,niet lieku na tvoj vred,nezaceľuje sa ti.
14. Všetci, čo ťa milovali,na teba zabudli,nevyhľadávajú ťa,veď udrel som ťa ako nepriateľ,prísnym pokarhaním,pre veľkosť tvojej vinya množstvo tvojich hriechov.
15. Čo kričíš pre svoj úraz?Tvoja bolesť je nevyliečiteľná.Pre veľkosť tvojej vinya množstvo tvojich hriechovsom ti to urobil.
16. Preto všetci, čo ťa požierajú,budú zožratí,všetci, čo ťa utláčajú,pôjdu do zajatia,tí, čo ťa plienia,stanú sa korisťou,a všetkých, čo ťa olupujú,vydám za lup.