4. Pravda, teraz voláš na mňa:Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti.
5. Či budeš natrvalo prechovávať hnev?Či sa budeš navždy hnevať?Takto hovoríš,ale robíš zle, ako len vládzeš.
6. V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7. Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica.
8. Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona.
9. Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom.
10. Napriek tomu všetkému sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne — znie výrok Hospodina.
11. Hospodin mi povedal: Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica.
12. Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor:Vráť sa, izraelská odpadlíčka!— znie výrok Hospodina.Moja tvár sa na vás nebude mračiť,veď ja som milostivý— znie výrok Hospodina —nebudem sa hnevať navždy.
13. Len uznaj svoju vinu,že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu,že si blúdila na svojich cestáchza cudzími bohmi,pod každý zelený strom,na môj hlas si však nedbala— znie výrok Hospodina.