11. Národ však, ktorý vloží svoju šiju do jarma babylonského kráľa a bude mu slúžiť, ponechám na jeho pôde — znie výrok Hospodina — bude ju obrábať a na nej bývať.
12. Judskému kráľovi Cidkijovi som povedal tie isté slová: Vložte si šiju do jarma babylonského kráľa, slúžte jemu a jeho ľudu a ostanete nažive.
13. Prečo by mal teba i tvoj ľud usmrtiť meč, hlad a mor, ako povedal Hospodin o národe, ktorý nebude slúžiť babylonskému kráľovi?
14. Nepočúvajte reči prorokov, ktorí vám hovoria: Nebudete slúžiť babylonskému kráľovi. Prorokujú vám klamstvo.
15. Veď ja som ich neposlal — znie výrok Hospodina — ale oni falošne prorokujú v mojom mene, aby som vás poslal do vyhnanstva a zahynuli ste vy aj proroci, ktorí vám prorokujú.
16. Kňazom a všetkému ľudu som povedal: Toto hovorí Hospodin: Nepočúvajte slová svojich prorokov, ktorí vám prorokujú: Hľa, nádoby domu Hospodina sa čoskoro vrátia z Babylonu. Oni vám prorokujú lož.
17. Nepočúvajte ich, slúžte babylonskému kráľovi a ostanete nažive. Prečo by sa toto mesto malo stať zboreniskom?
18. Ak sú proroci a ak majú pri sebe slovo Hospodina, nech radšej naliehavo žiadajú Hospodina zástupov, aby sa do Babylonu nedostali nádoby, ktoré ešte zostali v dome Hospodina, v dome judského kráľa a v Jeruzaleme.
19. Veď toto hovorí Hospodin zástupov o stĺpoch, o mori, o podvozkoch a o ostatnom náradí, ktoré zostalo v tomto meste
20. a ktoré nevzal babylonský kráľ Nebúkadnecar, keď odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonu judského kráľa Jekonju, Jójakimovho syna, ako aj všetkých šľachticov Judska a Jeruzalema.
21. Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela, o nádobách, ktoré zostali v Hospodinovom dome a v dome judského kráľa v Jeruzaleme:
22. Budú odnesené do Babylonu a tam zostanú až do dňa, keď sa o ne postarám — znie výrok Hospodina — dám ich vyniesť a navrátiť na toto miesto.