14. Ja som predsa vo vašich rukách, urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne.
15. Len si dobre uvedomte, že ak ma usmrtíte, uvalíte nevinnú krv na seba, na toto miesto i na jeho obyvateľov, lebo Hospodin ma k vám naozaj poslal, aby som vám verejne povedal všetky tieto slová.
16. No kniežatá a všetok ľud povedali kňazom a prorokom: Tento človek si nezasluhuje smrť, lebo k nám hovoril v mene Hospodina, nášho Boha.
17. Spomedzi starších krajiny povstali muži a povedali všetkému zhromaždenému ľudu:
18. V dňoch judského kráľa Chizkiju bol prorokom Micheáš z Mórešetu. Ten povedal všetkému judskému ľudu:Toto hovorí Hospodin zástupov:Sion zorú ako pole,Jeruzalem bude rumoviskoma chrámový vrch lesným rumoviskom.
19. Usmrtil ho azda judský kráľ Chizkija alebo niekto z Judska? Či sa nebál Hospodina a neprosil ho, takže Hospodin oľutoval nešťastie, ktoré vyslovil proti nim? Či máme urobiť taký veľký zločin proti sebe samým?
20. Aj iný muž prorokoval v mene Hospodina, totiž Šemajov syn Urija z Kirjat-Jearíma. Ten prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine rovnako ako hovoril Jeremiáš.
21. Jeho slová počul kráľ Jójakim, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá. Kráľ sa ho usiloval usmrtiť. Keď sa to Urija dopočul, bál sa a ušiel do Egypta.
22. Kráľ Jójakim poslal svojich ľudí do Egypta, a to Elnátana, Akbórovho syna, a s ním iných mužov.
23. Tí vyviedli Uriju z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Jójakimovi. Ten ho dal usmrtiť mečom a jeho mŕtvolu dal hodiť do hrobu obyčajných ľudí.
24. Achikám, Šáfanov syn, však držal ochrannú ruku nad Jeremiášom, aby ho nevydali do rúk ľudu na usmrtenie.