11. Vtedy kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: Tento muž si zaslúži výrok smrti, pretože prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši.
12. Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: Hospodin ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli.
13. Teraz napravte svoje cesty a svoje skutky a poslúchnite hlas Hospodina, svojho Boha. Potom Hospodin oľutuje nešťastie, ktoré vyslovil proti vám.
14. Ja som predsa vo vašich rukách, urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne.
15. Len si dobre uvedomte, že ak ma usmrtíte, uvalíte nevinnú krv na seba, na toto miesto i na jeho obyvateľov, lebo Hospodin ma k vám naozaj poslal, aby som vám verejne povedal všetky tieto slová.
16. No kniežatá a všetok ľud povedali kňazom a prorokom: Tento človek si nezasluhuje smrť, lebo k nám hovoril v mene Hospodina, nášho Boha.
17. Spomedzi starších krajiny povstali muži a povedali všetkému zhromaždenému ľudu:
18. V dňoch judského kráľa Chizkiju bol prorokom Micheáš z Mórešetu. Ten povedal všetkému judskému ľudu:Toto hovorí Hospodin zástupov:Sion zorú ako pole,Jeruzalem bude rumoviskoma chrámový vrch lesným rumoviskom.
19. Usmrtil ho azda judský kráľ Chizkija alebo niekto z Judska? Či sa nebál Hospodina a neprosil ho, takže Hospodin oľutoval nešťastie, ktoré vyslovil proti nim? Či máme urobiť taký veľký zločin proti sebe samým?
20. Aj iný muž prorokoval v mene Hospodina, totiž Šemajov syn Urija z Kirjat-Jearíma. Ten prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine rovnako ako hovoril Jeremiáš.
21. Jeho slová počul kráľ Jójakim, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá. Kráľ sa ho usiloval usmrtiť. Keď sa to Urija dopočul, bál sa a ušiel do Egypta.
22. Kráľ Jójakim poslal svojich ľudí do Egypta, a to Elnátana, Akbórovho syna, a s ním iných mužov.