18. Preto toto hovorí Hospodin judskému kráľovi Jójakimovi, Joziášovmu synovi:Nebudú za ním žialiť:Ach, brat môj! Ach, sestra!Nebudú za ním žialiť:Ach, pane! Ach, veličenstvo!
19. Vystroja mu oslí pohreb:vyvlečú ho a vyhodiavon za brány Jeruzalema.
20. Vystúp na Libanon a krič,aj na Bášane vydaj svoj hlasa krič z Abárimu,veď sú porazení všetci tvoji milenci.
21. Prihováral som sa ti,keď si bola v bezpečí,ale povedala si: Nechcem počuť!To je tvoje správanie od mladosti —nepočúvala si môj hlas.
22. Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor,tvoji milenci pôjdu do zajatia,vtedy sa budeš hanbiťa budeš potupenápre svoje zlé skutky.
23. Ty, ktorá bývaš na Libanone,ktorá hniezdiš na cédroch,ako len budeš stonať,keď prídu na teba pôrodné bolesti,kŕče ako na rodičku.
24. Akože žijem — znie výrok Hospodina — keby Jójakimov syn Konja, judský kráľ, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ho odtiaľ.
25. Vydám ťa do ruky tých, čo striehnu na tvoj život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov.
26. Zahodím teba i tvoju matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam aj zomriete.
27. Do krajiny však, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše, sa nevrátia.
28. Je azda tento muž, Konja,bezcennou a odhodenou nádobou,náradím, ktoré nikto nechce?Prečo on a jeho potomstvo sú odvrhnutí,zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?
29. Krajina, krajina, krajina,počuj Hospodinovo slovo!