6. Ty, Pašchúr, a všetci obyvatelia tvojho domu, pôjdete do babylonského zajatia. Pôjdeš do Babylonu a tam zomrieš, tam pochovajú teba i všetkých, ktorí ťa milujú a ktorým si falošne prorokoval.
7. Zvábil si ma, Hospodin,a dal som sa zvábiť,mocne si ma pritiahol k sebea premohol si ma.Celý deň som na posmech,každý sa mi posmieva.
8. Kedykoľvek hovorím, musím kričať:Násilie a lúpež! musím volať.Veď Hospodinovo slovo mi celý deňprináša potupu a výsmech.
9. Povedal som: Nebudem ho pripomínaťa nepoviem už ani slovo v jeho mene.V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň,zadržiavaný v mojich kostiach.Snažil som sa ho v sebe zadržať,ale nevládal som.
10. Počúvam zlomyseľné šepkanie mnohých:Hrôza je naokolo! Udajte ho! Udáme ho!Všetci moji priaznivcistriehnu na moje potknutie.Azda sa dá zviesť, premôžeme hoa vypomstíme sa na ňom.
11. Hospodin je so mnou ako mocný hrdina,preto sa moji prenasledovatelia potknúa nič nezmôžu.Utŕžia hanbu,že nič nedosiahli,hanbu večnú a nezabudnuteľnú.
12. Hospodin zástupov,ktorý skúmaš spravodlivého,ktorý vidíš do obličiek i srdca,chcem vidieť, ako sa na nich vypomstíš,veď tebe som zveril svoj spor.
13. Spievajte Hospodinovi, oslavujte Hospodina,lebo vytrhol život úbožiakaz ruky zločinov.
14. Prekliaty deň,v ktorom som sa narodil!Deň, keď ma porodila moja matka,nech nie je požehnaný!
15. Prekliaty muž,ktorý oznámil môjmu otcovi:Narodilo sa ti dieťa, chlapec!a naplnil ho radosťou.
16. Nech je ten muž ako mestá,ktoré Hospodin bez milosti rozvrátil.Ráno nech počuje krika na poludnie poplašné znamenie,
17. lebo ma neusmrtil v matkinom lone,aby sa mi matka stala hroboma jej lono aby zostalo so mnounavždy tehotné.
18. Prečo som vyšiel z matkinho lona?Aby som videl trápenie a žiaľ?Aby sa v hanbe míňali moje dni?