26. Ako sa zahanbí prichytený zlodej,tak sa zahanbí dom Izraela,oni, ich králi, kniežatá, ich kňazi i proroci,
27. ktorí drevu hovoria:Ty si môj oteca skale: Ty si ma zrodila.Ku mne sa však obracajú chrbtom, a nie tvárou.Ak sa im zle vodí, vtedy volajú:Povstaň a zachráň nás!
28. Kde sú tvoji bohovia, čo si si urobil?Nech vstanú a zachránia ťa, keď budeš v núdzi!Koľko je tvojich miest,toľko je tvojich bohov, Judsko!
29. Prečo sa so mnou pravotíte?Všetci ste sa mi spreneverili— znie výrok Hospodina.
30. Darmo som bil vašich synov,neprijali moje napomenutie.Váš meč požieral vašich prorokovako dravý lev.
31. Toto pokolenie,vy si všímajte slovo Hospodina:Stal som sa azda pre Izrael púšťoualebo krajinou strašných temnôt?Ľud môj, prečo hovoríš:Chceme byť voľní,už nepôjdeme k tebe?
32. Či panna zabudne na svoj skvost,nevesta na svoj opasok?Môj ľud však zabudol na mňauž od dávnych dní.
33. Ako dobre si len upravuješ cestu,aby si vyhľadala lásku!Tak si si aj na zločiny navykla na svojich cestách.
34. Aj na obrubách ti našli krvnevinných chudobných,hoci si ich nepristihla pri vlámaní.Napriek tomu všetkému hovoríš:
35. Som nevinná,jeho hnev sa odvrátil odo mňa.Tu som, posúdim ťa, pretože tvrdíš:Nezhrešila som.
36. Čo sa tak veľmi náhlišzmeniť svoju cestu?Aj s Egyptom vyjdeš na hanbu,ako si vyšla na hanbu s Asýriou.
37. Aj odtiaľ vyjdešs rukami nad hlavou.Keďže Hospodin zavrhol tvoje opory,s nimi neuspeješ.