21. Zasadil som ťa ako šľachtený vinič,len pravé semeno.Ako si sa mi mohla premeniťna planý a cudzí vinič?
22. Keby si sa umyla aj lúhoma použila veľa mydla,škvrna tvojej viny zostane predo mnou— znie výrok môjho Pána, Hospodina.
23. Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa,za baálmi som nechodila?Pozri na svoju cestu v údolí,spoznaj, čo si urobila,ty ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
24. divá oslica, navyknutá na púšť,čo v roztúženosti vetrí,kto ju uspokojí v jej ruji?Kto ju hľadá, neunaví sa,nájde ju v jej mesiaci.
25. Daj si pozor, aby si nezostala bosáa tvoje hrdlo nevysmädlo.Ty však hovoríš: Darmo je! Nie!Veď milujem cudzincova budem za nimi chodiť.
26. Ako sa zahanbí prichytený zlodej,tak sa zahanbí dom Izraela,oni, ich králi, kniežatá, ich kňazi i proroci,
27. ktorí drevu hovoria:Ty si môj oteca skale: Ty si ma zrodila.Ku mne sa však obracajú chrbtom, a nie tvárou.Ak sa im zle vodí, vtedy volajú:Povstaň a zachráň nás!
28. Kde sú tvoji bohovia, čo si si urobil?Nech vstanú a zachránia ťa, keď budeš v núdzi!Koľko je tvojich miest,toľko je tvojich bohov, Judsko!
29. Prečo sa so mnou pravotíte?Všetci ste sa mi spreneverili— znie výrok Hospodina.
30. Darmo som bil vašich synov,neprijali moje napomenutie.Váš meč požieral vašich prorokovako dravý lev.
31. Toto pokolenie,vy si všímajte slovo Hospodina:Stal som sa azda pre Izrael púšťoualebo krajinou strašných temnôt?Ľud môj, prečo hovoríš:Chceme byť voľní,už nepôjdeme k tebe?
32. Či panna zabudne na svoj skvost,nevesta na svoj opasok?Môj ľud však zabudol na mňauž od dávnych dní.
33. Ako dobre si len upravuješ cestu,aby si vyhľadala lásku!Tak si si aj na zločiny navykla na svojich cestách.
34. Aj na obrubách ti našli krvnevinných chudobných,hoci si ich nepristihla pri vlámaní.Napriek tomu všetkému hovoríš:
35. Som nevinná,jeho hnev sa odvrátil odo mňa.Tu som, posúdim ťa, pretože tvrdíš:Nezhrešila som.