16. Aj synovia Nófu a Tachpanchésuťa vypásli až po temeno.
17. Či ti to nezapríčinilotvoje odpadnutie od Hospodina, tvojho Boha,keď ťa viedol cestou?
18. Načo ideš do Egypta?Napiť sa azda vody z Nílu?Načo ideš do Asýrie?Napiť sa azda vody z Eufratu?
19. Tvoja zloba ťa potrestáa tvoje nevernosti ťa skárajú.Spoznaj a viď, aké trpké a zlé je to,že si opustil Hospodina, svojho Boha,a nemáš zo mňa strach— znie výrok Pána, Hospodina zástupov.
20. Už dávno si polámala svoje jarmo,roztrhala si svoje putáa povedala si: Nebudem otročiť!Na každom vysokom kopcia pod každým zeleným stromomsa rozvaľuješ, ty neviestka.
21. Zasadil som ťa ako šľachtený vinič,len pravé semeno.Ako si sa mi mohla premeniťna planý a cudzí vinič?
22. Keby si sa umyla aj lúhoma použila veľa mydla,škvrna tvojej viny zostane predo mnou— znie výrok môjho Pána, Hospodina.
23. Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa,za baálmi som nechodila?Pozri na svoju cestu v údolí,spoznaj, čo si urobila,ty ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
24. divá oslica, navyknutá na púšť,čo v roztúženosti vetrí,kto ju uspokojí v jej ruji?Kto ju hľadá, neunaví sa,nájde ju v jej mesiaci.
25. Daj si pozor, aby si nezostala bosáa tvoje hrdlo nevysmädlo.Ty však hovoríš: Darmo je! Nie!Veď milujem cudzincova budem za nimi chodiť.
26. Ako sa zahanbí prichytený zlodej,tak sa zahanbí dom Izraela,oni, ich králi, kniežatá, ich kňazi i proroci,