11. Či si nejaký národ zmenil bohov? —hoci to ani bohovia neboli.Môj ľud však zamenil svoju slávuza čosi, čo neosoží.
12. Žasnite nad tým, nebesá,zhrozte sa úžasne— znie výrok Hospodina.
13. Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud,mňa opustil, prameň živej vody,aby si vykopal cisterny,cisterny popraskané,ktoré neudržia vodu.
14. Či je Izrael otrokomalebo doma narodeným sluhom?Prečo sa stal korisťou?
15. Levy naňho revú,ozývajú sa.Jeho krajinu obrátili na pustatinu,jeho mestá sú vypálené a neobývané.
16. Aj synovia Nófu a Tachpanchésuťa vypásli až po temeno.
17. Či ti to nezapríčinilotvoje odpadnutie od Hospodina, tvojho Boha,keď ťa viedol cestou?
18. Načo ideš do Egypta?Napiť sa azda vody z Nílu?Načo ideš do Asýrie?Napiť sa azda vody z Eufratu?
19. Tvoja zloba ťa potrestáa tvoje nevernosti ťa skárajú.Spoznaj a viď, aké trpké a zlé je to,že si opustil Hospodina, svojho Boha,a nemáš zo mňa strach— znie výrok Pána, Hospodina zástupov.
20. Už dávno si polámala svoje jarmo,roztrhala si svoje putáa povedala si: Nebudem otročiť!Na každom vysokom kopcia pod každým zeleným stromomsa rozvaľuješ, ty neviestka.
21. Zasadil som ťa ako šľachtený vinič,len pravé semeno.Ako si sa mi mohla premeniťna planý a cudzí vinič?
22. Keby si sa umyla aj lúhoma použila veľa mydla,škvrna tvojej viny zostane predo mnou— znie výrok môjho Pána, Hospodina.
23. Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa,za baálmi som nechodila?Pozri na svoju cestu v údolí,spoznaj, čo si urobila,ty ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,