1. Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto:
2. Nevezmi si manželku, nemaj synov ani dcéry na tomto mieste.
3. Takto hovorí Hospodin o synoch a dcérach narodených na tomto mieste, aj o matkách, ktoré ich zrodili, a o ich otcoch narodených v tejto krajine:
4. Budú zomierať vo veľkých bolestiach, neoplačú ich ani nepochovajú, na tejto zemi budú ako hnoj, zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom nebeských vtákov a zvierat na zemi.
5. Hospodin totiž hovorí toto: Nevkroč do domu smútku, nechoď ta nariekať ani im nevyslov sústrasť, pretože som tomuto ľudu odobral svoj pokoj — znie výrok Hospodina — aj milosť a zľutovanie.
6. Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, neoplačú ich, nikto si pre nich neurobí smútočné zárezy na tele ani si na znak smútku nevyholí lysinu.
7. Nebudú lámať smútočný chlieb, nikto ich nepoteší nad mŕtvym, ani im nedajú piť kalich útechy nad ich otcom a matkou.
8. Nevkroč ani do domu hodovania, aby si s nimi sedel, jedol a pil.
9. Lebo toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Z tohto miesta pred vašimi očami odstránim vo vašich dňoch hlas plesania, hlas radosti, hlas ženícha a nevesty.
10. Keď oznámiš všetky tieto slová tomuto ľudu a oni sa ťa spýtajú: Prečo nám Hospodin oznamuje všetko toto nešťastie? Aká je naša vina a náš hriech, ktorého sme sa dopustili proti Hospodinovi, nášmu Bohu?
11. Odpovieš im: Pretože mňa opustili vaši otcovia — znie výrok Hospodina — a chodili za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Mňa však opustili a môj zákon nezachovávali.
12. No vy ste konali ešte horšie ako vaši otcovia, lebo každý z vás kráča podľa svojho zatvrdeného a zlého srdca bez toho, aby ma počúval.
13. Preto vás vyženiem z tejto krajiny do krajiny, ktorú ste nepoznali ani vy, ani vaši otcovia, a budete tam slúžiť cudzím bohom vo dne i v noci, pretože vám neudelím milosť.