2. Zasadil si ich, už sa zakorenili,rástli a priniesli aj ovocie.Si blízky ich ústam,ale ďaleký ich srdcu.
3. Ty však, Hospodin,poznáš ma i vidíš,skúmaš, aké je moje srdce voči tebe.Veď ich ako stádo na zabitiea posväť ich pre deň zabíjania.
4. Dokedy bude smútiť krajinaa vädnúť zeleň všetkých polí?Pre zlobu jej obyvateľovhynú zvieratá i vtáctvo,lebo hovoria: Nevidí našu budúcnosť.
5. Keď ťa už beh s pešiakmi unavuje,ako sa do toho pustíš s koňmi?Keď si trúfaš iba v pokojnej krajine,čo budeš robiť v húštine Jordána?
6. Veď aj tvoji bratia, dom tvojho otca,aj tí sa odvrátili od tebaa veľmi kričia za tebou.Never im, aj keď prívetivo hovoria k tebe.
7. Opustil som svoj dom,zavrhol som svoje dedičstvo.Vydal som miláčika svojej dušedo rúk jeho nepriateľov.
8. Moje dedičstvo sa ku mne správaako lev v lese;pozdvihlo proti mne svoj hlas,preto ho nenávidím.
9. Moje dedičstvo je strakatý vták,dravci sú okolo neho.Nože, zhromaždite všetku poľnú zver,poďte k žrádlu.
10. Mnohí pastieri mi zničili vinicu,pošliapali mi dedičstvo,môj rozkošný podiel obrátilina znivočenú púšť.
11. Obrátili ju na púšť,smúti predo mnou spustošená,celá krajina je zničená,nikto si to však neberie k srdcu.