6. Nikto nie je ako ty, Hospodin,ty si veľký, veľká je moc tvojho mena.
7. Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov?Áno, teba sa treba báť,lebo nik sa ti nevyrovnáspomedzi všetkých mudrcov národovvo všetkých kráľovstvách.
8. Všetci sú hlúpi a pochabí,dajú sa usmerňovať márnosťami,čírym drevom,
9. tepaným striebrom, dovezeným z Taršíša,a zlatom z Úfazu,dielom rúk remeselníka a zlievača,odetým do červeného a modrého purpuru.Veď to všetko je dielo zručných umelcov.
10. No Hospodin je pravý Boh,on je živý Boh a večný Kráľ.Pred jeho hnevom trasie sa zem,národy nevydržia jeho zlosť.
11. Takto budete o nich hovoriť:Bohovia, ktorí nestvorili nebesá a zem,sa stratia zo zeme i spod nebies.
12. Svojou mocou stvoril zem,svojou múdrosťou vytvoril sveta svojou rozumnosťou rozpäl nebesá.
13. Keď sa ozve jeho hromový hlas,zahučia vody na nebesiacha od končín zeme dvíha oblaky,k dažďu vrhá bleskya zo svojich komôr vypúšťa vietor.
14. Každý človek veľmi ohlúpol,každý zlievač modly vyšiel na posmech,lebo jeho modly sú klama ducha v nich niet.
15. Sú ničomnosťou a výtvorom na posmecha v čase, keď ich postihne trest, budú zničené.
16. Údel Jákoba nie je takýto,ním je Stvoriteľ všetkéhoa Izrael je jeho vlastným kmeňom,Hospodin zástupov je jeho meno.
17. Pozbieraj svoj uzlík zo zeme,obyvateľka obliehaného mesta.
18. Veď takto hovorí Hospodin:Tentoraz ako z prakuvymrštím obyvateľov krajiny,dopustím na nich úzkosť,aby ma našli.
19. Beda mi, som dokaličený,moja rana je bolestivá.Ja som povedal:To je moja choroba, znesiem ju.
20. Môj stan je spustošený,všetky povrazy sú roztrhané.Synovia ma opustili, niet ich.Niet toho, kto by mi stan znova postavila rozvinul moje plachty.