1. Volaj z plného hrdla a neustávaj,zvýš svoj hlas ako trúba.Oznám môjmu ľudu jeho neprávosťa Jákobovmu domu jeho hriechy.
2. Veď dennodenne sa ma dopytujúa túžia poznať moje cesty,ako ľud, ktorý koná spravodlivoa neopúšťa Božie právo.Žiadajú odo mňa spravodlivé súdya túžia po mojej blízkosti.
3. Prečo sa postíme, keď to nevidíš?Koríme sa a nevnímaš to.Pozri však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešeníma preháňate tých, čo ťažko pracujú.
4. Veď sa len preto postíte,aby ste sa vadili a škriepilia búšili zlostnou päsťou.Nepostite sa ako v deň, keď chcete,aby váš hlas bolo počuť na výsostiach.
5. Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu,a deň, keď sa človek korí?Či treba hlavu skláňať ako trstina?Vrecovinu v popole si ustielať?Či toto možno nazvať pôstoma dňom milým Hospodinovi?
6. Toto je pôst, ktorý sa mi páči:Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá,rozlámať jarmo otroctva,prepustiť utláčaných na slobodua rozbiť každé jarmo,
7. lámať svoj chlieb hladujúcemu,zaviesť do domu biednych tulákov.Preto, keď uvidíš nahého, zaodej hoa pred svojím príbuzným sa neskrývaj.
8. Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zoraa tvoja rana sa rýchlo zacelí.Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosťa za tebou sláva Hospodina.
9. Vtedy budeš volaťa Hospodin ti odpovie,budeš volať o pomoca on ti povie: Tu som!Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo,ukazovanie prstom a zlomyseľné reči,