1. Spravodlivý hynie,ale nikto si to neberie k srdcu.Zbožní ľudia sú vzatí a nikto nechápe,že spred zla bol vzatý spravodlivý človek
2. a odchádza do pokoja.Na svojich lôžkach odpočívajú tí,čo idú priamou cestou.
3. Pristúpte sem, vy synovia čarodejnice,potomstvo cudzoložnice a neviestky!
4. Na kom sa zabávate, proti komu otvárate ústaa vyplazujete jazyk?Či nie ste deťmi hriechu a pokolením klamstva?
5. Vy, čo horíte vášňou medzi dubmi,pod každým zeleným stromoma zabíjate deti v údoliach pod skalnatými trhlinami.
6. Medzi vyhladenými kameňmi údolia je tvoja čiastka,ony sú tvojím podielom.Aj im si vylievala nápojovú obetu,prinášala pokrmovú obetu.V tom mám nájsť potešenie?
7. Na vysokom vyčnievajúcom vrchusi si rozložila svoje lôžkoa aj tam si vystupovala obetovať obetu s hostinou.
8. Za dvere a veraje si si postavila svoj pomník,ďaleko odo mňa si sa odhaľovala,vystupovala si na svoje lôžkoa rozširovala si ho, dohovárala si sa s nimi,milovala si ich lôžko,a pozerala si sa na pomník.
9. K Molochovi si chodila s olejom,zhromažďovala si si voňavkya poslov si posielala veľmi ďaleko,hlboko až k podsvetiu.
10. Po mnohých cestách si sa unavovalaa nepovedala si: Je to daromné.Našla si životnú silu, preto si neochabovala.
11. Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala?Na mňa si si nespomenulaani k srdcu si si to nevzala.Ja som však zamĺkol a mlčal,nebála si sa ma.
12. Ja oznámim tvoju spravodlivosťa tvoje skutky, no neosožia ti.
13. Keď budeš volať o pomoc,nech ti pomôžu hŕby tvojich bôžikov.Všetkých ich však vietor odnesie, vánok uchytí.Kto sa však ku mne utieka, zdedí krajinua bude vlastniť môj svätý vrch.