10. Nie si to ty, čo vysušil more, vody veľkej priepasti,a čo z morskej priehlbiny spravil cestu na prechod vykúpeným?
11. Vyslobodení Hospodinom sa vrátiaa s jasotom prídu na Sion.Na ich hlavách bude ustavičná radosť,jasanie a radosť ich bude nasledovať,smútok a vzdychanie prestanú.
12. Ja, ja som ten, čo vás potešuje.Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zomriea ľudského tvora, čo sa pominie ako tráva?
13. Zabudol si na Hospodina, tvojho Tvorcu,ktorý rozostrel nebesá a založil zem.Trasieš sa neustále,celý deň pred hnevom utláčateľa,ktorý sa pripravuje nivočiť.Kde je však zlosť utláčateľa?
14. Spútaný sa náhle oslobodí,nezomrie v jamea nebude mu chýbať chlieb.
15. Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more,takže sa vlny búria.Hospodin zástupov je jeho meno.
16. Svoje slová vložím do tvojich ústa schovám ťa v tieni svojej ruky,aby som upevnil nebesá, založil zema povedal Sionu: Ty si môj ľud.
17. Prebuď sa, prebuď sa, vstávaj, Jeruzalem,ktorý si z ruky Hospodina pil z kalicha jeho hnevu,pil si a vyprázdnil si omamný pohár.
18. Zo všetkých synov, ktorých splodil,niet toho, kto by ho viedol.Zo všetkých synov, ktorých vychoval,niet toho, čo by ho držal za ruku.
19. Tieto dve veci ťa zastihli.Kto smúti za tebou?Skaza, pustošenie, hlad a meč.Kto ťa môže potešiť?
20. Tvoji synovia bezmocne ležia,na rohu každej ulice ako antilopy v sieti,plní Hospodinovho hnevu a karhania tvojho Boha.
21. Preto počuj toto, ty pokorenýa opojený, nie však vínom.
22. Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin,tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud:Hľa, beriem z tvojej ruky omamný pohára kalich svojho hnevu.Už z neho nebudeš piť.
23. Vložím ho do ruky tvojich trýzniteľov, ktorí ti hovorili:Skloň sa, aby sme prešli!Zo svojho chrbta si spravil podlahu ako ulicu pre chodcov.