1. Zaspievam svojmu milémupieseň môjho milého o jeho vinici.Vinicu mal môj milýna úrodnom úbočí.
2. Skypril ju, vyzbieral z nej kamenie,vysadil ju viničom,v strede postavil vežua do skaly vytesal lis.Potom čakal, že zarodí hrozno,ale zarodila plánky.
3. Teraz však, obyvateľ Jeruzalemaa muž Judska,rozsúďte medzi mnou a mojou vinicou!
4. Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu,a neurobil som?Čakal som, že zarodí hrozno,prečo teda zarodila plánky?
5. Teraz vám chcem oznámiť,čo urobím svojej vinici:zvalím jej plot, aby ju spásli,zrútim jej ohradu, aby ju pošliapali.
6. Skoncujem s ňou.Nebude orezávaná, ani okopávaná,takže vzíde tŕnie a bodľačie,aj oblakom prikážem,aby ju nekropili dažďom.
7. Veď vinicou Hospodina zástupov je dom Izraela,mužovia Judska sú jeho milovaným sadom.Čakal na právo— a hľa, krviprelievanie,na spravodlivosť— a hľa, volanie o pomoc.
8. Beda tým, čo hromadia dom na doma pole k poľu pripájajú,takže niet miestaa sami zostanete bývať uprostred krajiny!
9. V ušiach mi znie prísaha Hospodina zástupov:Veru, mnohé domy spustnú,a tie veľké a krásne zostanú neobývané.
10. Desať jutár vinice urodí jeden bata chómer osiva prinesie éfu.
11. Beda tým, čo sa včasránozháňajú za opojným nápojom,až do zotmeniaich rozpaľuje víno!