1. Pošlite baránka vládcovi krajinyzo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.
2. Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda,budú dcéry Moábu pri brodoch Arnóna.
3. Poraď, urob rozhodnutie;premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie,skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!
4. Nech u teba bývajú utečenci z Moábu,buď im útočiskom pred ničiteľom!Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie,zahynul utláčateľ krajiny!
5. V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený tróna bude na ňom verne sedieť sudca,ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.
6. Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu,o jeho nadutosti, pýche a prchkosti,jeho vystatovanie je nanič.
7. Preto bude žialiť Moáb,pre Moáb budú žialiť všetci.Za hroznovými koláčmi Kír Charasetuvzlykajú porazení.
8. Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy,vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti,ktoré siahali až k Jázeru,blúdili v púšti,jeho výhonky sa rozvetvovali,prekročili more.
9. Preto budem plakať, ako plače Jázer, nad vinicou Sibmy,polievam ťa slzami, Chešbón a Eleále,lebo jasot pri tvojich oberačkách a pri žatve utíchol.
10. Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie,vo viniciach nejasajú ani nevýskajú.Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno,jasot ustal.
11. Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa,moje útroby pre Kír-Cheres.
12. Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinácha vojde modliť sa do svojej svätyne,nič mu to nepomôže.