10. Keď prišli do Góren-Átadu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní.
11. Keď obyvatelia Kanaánu videli v Góren-Átade smútočnú slávnosť, vraveli: Egypťania majú veľký smútok. Preto sa to miesto za Jordánom volá Ábel-Micrajim.
12. Synovia potom urobili, ako im prikázal otec,
13. odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Makpéle. To pole naproti Mamré kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastné pohrebisko.
14. Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca.
15. Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali.
16. Preto mu odkázali: Tvoj otec pred smrťou prikázal:
17. Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie. Jozef sa nad ich odkazom rozplakal.
18. Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti otrokmi!
19. Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha?
20. Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom.
21. Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral.
22. Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov.
23. Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Makíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená.
24. Potom Jozef povedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.