6. Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Góšen. Ak uznáš, že sú medzi nimi schopní muži, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.
7. Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna.
8. Faraón sa spýtal Jákoba: Koľko máš rokov?
9. Jákob odvetil faraónovi: Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.
10. Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho.
11. Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho najlepšej časti, v kraji Raamsés, ako to rozkázal faraón.
12. Jozef sa postaral o živobytie svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí.
13. V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil.
14. Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu.
15. Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto, že sa nám minuli peniaze?
16. Jozef im povedal: Keď nemáte peniaze, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.
17. Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda.
18. Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: Nechceme tajiť pred tebou, pane, že peniaze sa nám minuli a tvoje sú už aj naše stáda dobytka, pane. Nezostalo nám už nič, pane, iba naše telo a pôda.
19. Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.
20. Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva.