12. Vy i môj brat Benjamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára.
13. Povedzte otcovi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.
14. Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín.
15. V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.
16. Do faraónovho domu sa doniesla správa: Prišli Jozefovi bratia. Potešilo to faraóna i jeho služobníkov.
17. Faraón povedal Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte náklad na dobytok a choďte do Kanaánu.
18. Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to najlepšie, čo má Egypt; budete užívať najlepšie plody krajiny.
19. Prikáž im: Urobte toto: Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy; dovezte otca a príďte.
20. Nežiaľte nad ničím, čo opustíte, lebo dostanete to najlepšie, čo dáva Egypt.
21. Synovia Izraela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na cestu.
22. Každému z nich dal sviatočné šaty. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat.
23. Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov naložených tými najlepšími egyptskými plodinami, desať oslíc naložených obilím, chlebom a jedlom pre otca na cestu.
24. Potom bratov prepustil. Keď odchádzali, povedal im: Len sa cestou nehádajte!
25. Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi.
26. Oznámili mu: Jozef ešte žije, ba vládne celému Egyptu. Otcovho srdca sa to však nedotklo, lebo neveril.
27. Vyrozprávali mu všetko, čo im povedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, vtedy mu ožil duch.
28. Nato Izrael zvolal: Stačí, že môj syn Jozef žije! Pôjdem, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.