4. Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi domu: Choď, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš, povedz im: Prečo ste sa za dobro odplatili zlom?
5. Či ste neukradli strieborný kalich, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali, keď ste to vykonali.
6. Keď ich dohonil, zopakoval im tie slová.
7. Oni mu odpovedali: Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne, aby spáchali niečo také.
8. Pozri, peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána?
9. U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde, nech zomrie, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána.
10. Povedal: Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u ktorého sa to nájde, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.
11. Každý z nich sa ponáhľal, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril.
12. Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína.
13. Nato si každý roztrhol rúcho, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta.
14. Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem.
15. Jozef im povedal: Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si, že človek ako ja vie veštiť?
16. Júda odvetil: Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz, pane, sme tvoji sluhovia, my, i ten, u ktorého sa našiel kalich.
17. On však odpovedal: Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.
18. Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu, veď ty si ako faraón!
19. Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: Máte ešte otca alebo brata?