15. Jozef im povedal: Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si, že človek ako ja vie veštiť?
16. Júda odvetil: Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz, pane, sme tvoji sluhovia, my, i ten, u ktorého sa našiel kalich.
17. On však odpovedal: Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.
18. Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu, veď ty si ako faraón!
19. Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: Máte ešte otca alebo brata?
20. My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Máme ešte staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.
21. Ty si však svojim sluhom rozkázal: Priveďte mi ho, aby som ho videl na vlastné oči.
22. My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Ten chlapec nemôže opustiť otca, lebo keby ho opustil, otec by zomrel.