5. Keď ho však nepustíš, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.
6. Vtedy Izrael povedal: Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata?
7. Oni odvetili: Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: Žije váš otec? Máte ešte brata? Povedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať, že povie: Doveďte svojho brata!?
8. Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: Pošli chlapca so mnou, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive, nepomrieme ani my, ani ty, ani naše deti.
9. Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba, prehreším sa voči tebe na celý život.
10. Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, mohli sme byť už dvakrát naspäť.
11. Otec Izrael im povedal: Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu, trochu medu, mastixovú živicu, ladan, pistácie a mandle.
12. Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze, ktoré ste našli navrchu vo vreciach, musíte vrátiť. Možno to bol omyl.
13. Vezmite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi.
14. Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí, zostanem.
15. Muži vzali so sebou dary, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa.
16. Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína, povedal správcovi domu: Zaveď mužov do domu, zabi dobytča a daj ho pripraviť, lebo títo muži budú so mnou obedovať.
17. Správca urobil, čo mu Jozef rozkázal, a mužov uviedol do Jozefovho domu.
18. Tí muži sa však preľakli, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: Určite nás predvádzajú pre tie peniaze, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.