22. Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec.
23. Správca im však povedal: Upokojte sa, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal. Potom priviedol k nim Šimeóna.
24. Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu, dal im vodu, aby si umyli nohy, a ich oslom dal obrok.
25. Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa, keď príde na poludnie, lebo počuli, že tam budú obedovať.
26. Keď Jozef vkročil do domu, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú.
27. Ďalej vyzvedal: Dobre sa má váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?
28. Oni odvetili: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije. Potom padli na kolená a klaňali sa mu.
29. Keď sa pozrel, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky, spýtal sa: Toto je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom povedal: Syn môj, nech sa Boh zmiluje nad tebou!
30. Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal.
31. Potom si umyl tvár, vyšiel a s premáhaním povedal: Prineste jedlo!
32. Podávali zvlášť jemu, zvlášť im a zvlášť Egypťanom, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť.
33. Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil, že sedia podľa svojho veku.