22. Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: Nijaká zasvätená neviestka tu nebola.
23. Júda povedal: Nech si to kozľa nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej to kozľa poslal, ty si ju však nenašiel.
24. Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala. Júda povedal: Vyveďte ju a upáľte!
25. Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: Počala som z muža, ktorému patria tieto veci, a dodala: Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica.
26. Keď sa Júda na to pozrel, povedal: Ona je čestnejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šélovi. Potom sa už s ňou nestýkal.