13. Vtedy oznámili Támar: Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.
14. Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Énajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Támar totiž vedela, že hoci Šéla už dospel, nestala sa jeho ženou.
15. Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár.
16. Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: Dovoľ, prosím, vojsť k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?
17. On odpovedal: Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.
18. Júda sa jej spýtal: Čo ti mám dať do zálohu? Odpovedala: Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke. Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala.
19. Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.
20. Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju.
21. Vypytoval sa tamojších ľudí: Kde je tá zasvätená neviestka, ktorá bola na ceste do Énajimu? Odpovedali mu: Tu nebola nijaká zasvätená neviestka.
22. Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: Nijaká zasvätená neviestka tu nebola.
23. Júda povedal: Nech si to kozľa nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej to kozľa poslal, ty si ju však nenašiel.
24. Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala. Júda povedal: Vyveďte ju a upáľte!