21. Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im.
22. Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud.
23. Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.
24. Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šekema a dali sa obrezať.
25. Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dínini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov.
26. Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šekema, vzali Dínu zo Šekemovho domu a odišli.
27. Jákobovi synovia sa potom vrhli na prebodnutých a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto.
28. Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli.
29. Odvliekli všetko ich imanie, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch.
30. Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzeji, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom.
31. Oni však povedali: Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?