14. To nemôžeme urobiť, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi, lebo by to bola pre nás hanba.
15. Súhlasili by sme s vami, keby ste boli ako my, keby sa každý váš muž dal obrezať.
16. Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud.
17. Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme.
18. Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šekemovi páčil.
19. Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší.
20. Chamór a jeho syn Šekem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom:
21. Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im.
22. Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud.
23. Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.
24. Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šekema a dali sa obrezať.
25. Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dínini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov.
26. Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šekema, vzali Dínu zo Šekemovho domu a odišli.
27. Jákobovi synovia sa potom vrhli na prebodnutých a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto.
28. Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli.