8. Ézav sa spýtal: Čo sú to za čriedy, ktoré som postretal? Jákob odpovedal: Nimi chcem získať priazeň u svojho pána.
9. On však povedal: Ja mám toho tiež dosť; brat môj, len si ponechaj, čo je tvoje.
10. Jákob však namietal: Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk. Keď som pozrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milosrdný.
11. Prijmi, prosím ťa, odo mňa tento dar na pozdrav. Veď ma Boh štedro obdarovával, mám všetkého dosť. Keď naňho takto naliehal, dar prijal.
12. Dodal: Vydajme sa na cestu a poďme spolu, budem ťa sprevádzať.
13. Jákob však odpovedal: Môj pán vie, že mám útle deti a mám na starosti aj pridájajúce ovce a kravy. Keby som ich hnal čo len jeden deň, zahynuli by všetky stáda.
14. Nech len môj pán ide pred svojím služobníctvom. Ja pôjdem pomaly, nakoľko bude stačiť v chôdzi stádo predo mnou a ako postačia sily deťom, kým nedôjdem k svojmu pánovi do Seíru.
15. Ézav potom navrhoval: Dovoľ, prosím, aby aspoň niektorí z tých, čo sú so mnou, mohli ísť s tebou po ceste. On odpovedal: Netreba, len jedno si želám, aby som získal priazeň svojho pána.
16. V ten deň sa Ézav vydal na cestu späť do Seíru.
17. Jákob sa vydal na cestu do Sukkóta, kde si postavil dom; pre svoje stáda zhotovil prístrešia. Preto sa to mesto volá Sukkót.