32. Otec Izák sa ho však spýtal: Kto si? On odvetil: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ézav.
33. Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.
34. Keď Ézav počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: Otec môj, požehnaj aj mňa!
35. On povedal: Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.
36. Ézav povedal: Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie. Ešte sa spýtal: Pre mňa už nemáš požehnanie?
37. Izák odpovedal Ézavovi: Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?
38. Ézav odpovedal otcovi: Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec! Nato sa Ézav hlasno rozplakal.
39. Jeho otec Izák mu odpovedal:Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme,bez rosy zhora, rosy nebeskej.
40. Bude ťa živiť tvoj meč,budeš však slúžiť svojmu bratovi.No, keď sa posilníš,zhodíš jeho jarmozo svojej šije.
41. Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba.
42. Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: Tvoj brat Ézav ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť.
43. Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Lábanovi do Cháranu.
44. Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho.
45. Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?