28. Nech ti dá Bohz nebeskej rosya z úrodnosti zeme,i hojnosť obilia a muštu!
29. Nech ti slúžia národy,nech sa ti klaňajú kmene!Panuj nad svojimi bratmia nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!
30. Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ézav.
31. On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.
32. Otec Izák sa ho však spýtal: Kto si? On odvetil: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ézav.
33. Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.
34. Keď Ézav počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: Otec môj, požehnaj aj mňa!
35. On povedal: Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.
36. Ézav povedal: Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie. Ešte sa spýtal: Pre mňa už nemáš požehnanie?