21. Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ézav, alebo nie.
22. Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.
23. Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Požehnal ho.
24. A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.
25. Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil.
26. Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!
27. On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:Hľa, vôňa môjho synaje ako vôňa poľa,ktoré požehnal Hospodin.
28. Nech ti dá Bohz nebeskej rosya z úrodnosti zeme,i hojnosť obilia a muštu!
29. Nech ti slúžia národy,nech sa ti klaňajú kmene!Panuj nad svojimi bratmia nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!
30. Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ézav.
31. On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.
32. Otec Izák sa ho však spýtal: Kto si? On odvetil: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ézav.
33. Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.
34. Keď Ézav počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: Otec môj, požehnaj aj mňa!
35. On povedal: Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.
36. Ézav povedal: Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie. Ešte sa spýtal: Pre mňa už nemáš požehnanie?