16. Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk.
17. Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba.
18. Keď vošiel k otcovi, povedal: Otec môj! On odvetil: Tu som. Kto si, syn môj?
19. Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať.
20. Izák však synovi povedal: Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj? On odvetil: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.
21. Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ézav, alebo nie.
22. Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.
23. Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Požehnal ho.
24. A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.
25. Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil.
26. Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!
27. On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:Hľa, vôňa môjho synaje ako vôňa poľa,ktoré požehnal Hospodin.
28. Nech ti dá Bohz nebeskej rosya z úrodnosti zeme,i hojnosť obilia a muštu!
29. Nech ti slúžia národy,nech sa ti klaňajú kmene!Panuj nad svojimi bratmia nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!