15. Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ézava, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba.
16. Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk.
17. Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba.
18. Keď vošiel k otcovi, povedal: Otec môj! On odvetil: Tu som. Kto si, syn môj?
19. Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať.
20. Izák však synovi povedal: Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj? On odvetil: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.
21. Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ézav, alebo nie.
22. Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.
23. Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Požehnal ho.
24. A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.
25. Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil.
26. Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!
27. On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:Hľa, vôňa môjho synaje ako vôňa poľa,ktoré požehnal Hospodin.
28. Nech ti dá Bohz nebeskej rosya z úrodnosti zeme,i hojnosť obilia a muštu!
29. Nech ti slúžia národy,nech sa ti klaňajú kmene!Panuj nad svojimi bratmia nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!
30. Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ézav.