16. poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa. Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala.
17. Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je.
18. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ.
19. Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť.
20. Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom.
21. Potom sa usadil na púšti Páran a matka mu vzala ženu z Egypta.
22. V tom čase Abímelech a veliteľ jeho vojska, Píkol, povedali Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš.
23. Preto mi tu na Boha prisahaj, že neoklameš ani mňa, ani môjho následníka a moje potomstvo, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine, v ktorej si cudzincom.
24. Abrahám povedal: Prisahám.
25. Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili.
26. Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil, ani som o tom dosiaľ nepočul.
27. Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok, dal to Abímelechovi a obaja uzavreli zmluvu.
28. Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec.
29. Abímelech sa spýtal Abraháma: Čo má znamenať tých sedem oviec, ktoré si oddelil?
30. On odpovedal: Vezmi si odo mňa týchto sedem oviec na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja.
31. Preto sa to miesto nazýva Beér-Šeba, lebo obaja tam prisahali.
32. Takto uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom sa Abímelech a veliteľ jeho vojska Píkol pobrali a vrátili sa na územie Filištíncov.
33. Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, Večného Boha.
34. Abrahám dlho býval v krajine Filištíncov.