10. Preto otcovia budú jesť medzi sebou synov a synovia budú jesť svojich otcov. Vykonám na tebe rozsudky a čo z teba zostane, roztrúsim do všetkých vetrov!
11. Akože žijem — znie výrok Pána, Hospodina — pretože si poškvrnil moju svätyňu svojimi všelijakými ošklivosťami a všelijakými ohavnosťami, preto i ja budem strihať. Môj zrak sa nezľutuje a nebudem mať súcit.
12. Tretina z teba pomrie na mor a pohynie hladom uprostred teba; tretina padne mečom okolo teba a tretinu roztrúsim do všetkých vetrov; a vytasím meč za nimi.
13. Tak sa zavŕši môj hnev, utíšim si na nich svoju prchkosť a upokojím sa. Keď vyplním na nich svoju prchkosť, uvedomia si, že ja, Hospodin, som hovoril vo svojom horlení.
14. Urobím z teba rumovisko a potupu medzi pohanmi, ktorí sú okolo teba, pred zrakom každého, kto tadiaľ prejde.
15. Budeš na potupu národom okolo seba a ako posmešné príslovie na výstrahu a na úžas, keď vykonám na tebe rozsudky v hneve a v prchkosti a s prchkým trestom. Ja, Hospodin, som hovoril.