18. Zvyšok dĺžky pozdĺž územia posvätnej dávky pre svätyňu, na východe desaťtisíc lakťov a desaťtisíc lakťov na západe, bude pozdĺž územia dávky pre svätyňu. Jeho výnos má poslúžiť na výživu tým, ktorí slúžia v meste.
19. Tí, ktorí pracujú v meste, majú byť zo všetkých kmeňov Izraela.
20. Celé územie dávky bude dlhé dvadsaťpäťtisíc lakťov a široké dvadsaťpäťtisíc lakťov; štvorcové územie máte venovať ako posvätné dávkové územie spolu s vlastníctvom mesta.
21. Čo zostalo, má patriť kniežaťu: po oboch stranách územia posvätnej dávky a mestského vlastníctva pozdĺž oných dvadsaťpäťtisíc lakťov posvätnej dávky až po východnú hranicu a na západ pozdĺž oných dvadsaťpäťtisíc lakťov po západnú hranicu; podobne ako kmeňové diely, má to patriť kniežaťu. Územie posvätnej dávky a chrámová svätyňa majú ležať uprostred toho.
22. Vlastníctvo levitov a vlastníctvo mesta majú byť v strede medzi tým, čo patrí kniežaťu. To, čo patrí kniežaťu, má byť medzi územím Júdu a Benjamína.
23. Ostatné kmene: od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Benjamín.
24. Pri území Benjamína od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Šimeón.
25. Pri území Šimeóna od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Jissákar.
26. Pri území Jissákara od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Zebúlun.
27. Pri území Zebúluna od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Gád.
28. Pri území Gáda na južnej strane na juh bude hranica od Támaru až po vody Meríbat-Kádeš, po potok pri Veľkom mori.
29. Toto je krajina, ktorú lósom podelíte kmeňom Izraela ako dedičné vlastníctvo, a toto sú ich diely — znie výrok Pána, Hospodina.