14. To preto, aby nijaké stromy pri vode nerástli privysoko a nesiahali svojimi vrcholkami k oblakom a aby sa nijaký vodou napájaný strom nevyvyšoval nad iné, lebo všetci sú vydaní na smrť do najnižších hlbín zeme, medzi ľudí, čo zostupujú do hrobu.
15. Takto vraví Pán, Hospodin: Toho dňa, keď zostupoval do podsvetia, zahalil som prahlbinu do smútku pre neho, zadržal som jej prúdy, mnohé vody prestali tiecť, pre neho som zahalil Libanon do čierneho a všetky poľné stromy preň uvädli.
16. Rachotom jeho pádu som predesil národy, keď som ho zrútil do podsvetia k tým, čo zostupujú do hrobu. V najnižších hlbinách zeme sa potešili všetky stromy Edenu, najlepší výber Libanonu, všetko, čo je napájané vodou.
17. Aj tie zostúpili s ním dolu do podsvetia k tým, čo boli zabití mečom, a ich potomkovia, čo bývali v jeho tieni, boli rozptýlení medzi národy.
18. Komu sa podobáš vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Predsa len budeš zavrhnutý so stromami Edenu do najnižších hlbín zeme. Budeš ležať medzi neobrezanými, s tými, čo boli pobití mečom. To je faraón a všetok jeho dav — znie výrok Pána, Hospodina.