13. i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia.
14. Duch ma zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodina mocne doliehala na mňa.
15. Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali; omráčený som bol medzi nimi sedem dní.
16. Po siedmich dňoch mi zaznelo slovo Hospodina:
17. Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.
18. Keď ja poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a ty ho nebudeš varovať a nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba.
19. Ak napomenieš bezbožného, ale on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, on zahynie pre svoju neprávosť, ale ty si zachrániš život.
20. Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím taký pád, že zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba.
21. Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život.
22. Spočinula tam nado mnou ruka Hospodina. Povedal mi: Vstaň, zíď do údolia a tam budem hovoriť s tebou.
23. Nato som vstal a zišiel som do údolia. Hľa, stála tam sláva Hospodina, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár.
24. Potom vošiel do mňa Duch, postavil ma na nohy, oslovil ma a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome!
25. Ty však, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich.
26. Jazyk ti prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich môcť napomínať, lebo sú domom vzdoru.