1. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2. Človeče, povedz týrskym kniežatám: Takto vraví Pán, Hospodin: Hoci je povýšené tvoje srdce a hovoríš: Som Boh, obývam sídlo bohov uprostred mora. Si však človek, a nie Boh. Len vo svojej mysli si sa pokladal za Boha.
3. Hľa, múdrejší si ako Daniel, nič tajné ti nie je skryté.
4. Svojou múdrosťou a rozvahou si si nadobudol bohatstvo, nadobudol si zlato a striebro do svojich pokladníc.
5. Vďaka mnohej múdrosti vo svojom obchodovaní rozmnožil si svoje bohatstvo a tvoje srdce sa vystatovalo svojím bohatstvom.
6. Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pretože si sa vo svojej mysli pokladal za rovného Bohu,
7. privediem proti tebe cudzie násilnícke národy. Tie vytasia svoje meče proti kráse tvojej múdrosti a znesvätia tvoj lesk.
8. Zvrhnú ťa do jamy a zomrieš, ako zomierajú tí, čo sú prebodnutí uprostred mora.
9. Či potom povieš pred svojimi vrahmi: Som Boh? Veď ty si človek — a nie Boh — v rukách tých, ktorí ťa smrteľne rania.