11. Kopytami svojich koní pošliape všetky tvoje ulice, tvoj ľud vyvraždí mečom a tvoje mocné kamenné stĺpy zvrhne na zem.
12. Vyrabujú tvoje bohatstvo a vyplienia, čo si získal obchodom, zbúrajú tvoje hradby, zrúcajú aj tvoje vzácne domy, tvoje kamene, tvoje drevo a tvoj prach pohádžu do vody.
13. Zastavím hluk tvojich piesní a nebude už počuť zvuk tvojich citár.
14. Zmením ťa na holú skalu, budeš miestom na sušenie sietí, nebudeš už vybudovaný, lebo ja, Hospodin, som povedal — znie výrok Pána, Hospodina.
15. Takto vraví Týru Pán, Hospodin: Či sa nezatrasú ostrovy od rachotu tvojho hlučného pádu, keď budú stonať tvoji smrteľne ranení?
16. Potom zostúpia zo svojich trónov všetky prímorské kniežatá, zložia si plášte a vyzlečú si aj pestré rúcha. Oblečú si hrôzu, sadnú na zem, budú sa vzrušením chvieť a desiť nad tebou.
17. Potom sa pustia do žalospevu nad tebou a povedia ti:Ako si zmizlo z mora, preslávené mesto,ktoré bývalo mocné na mori,ono i jeho obyvatelia,ktorí šírili strach po celej pevnine.
18. Teraz sa trasú ostrovy pre deň tvojho pádua zmätené sú ostrovy,ktoré sú na mori, pre tvoj zánik.
19. Takto totiž vraví Pán, Hospodin: Keď ťa premením na spustnuté mesto, ako sú mestá, ktoré sú neobývané, keď vyvediem proti tebe prahlbinu, takže ťa pokryjú mnohé vody,
20. zavrhnem ťa spolu so zostupujúcimi do záhrobia k pravekému ľudu a umiestnim ťa v podzemnej krajine ako praveké zrúcaniny s tými, čo zostúpili do záhrobia, aby si už nemohlo bývať a zaujať miesto v krajine živých.
21. Pripravím ti hrozný koniec, aby ťa už nebolo. Budú ťa hľadať, ale už ťa nikdy nenájdu — znie výrok Pána, Hospodina.