21. Synovia sa mi však vzopreli: nechodili podľa mojich nariadení, ani nezachovávali a neplnili moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; znesvätili i moje dni sobotného odpočinku. Tak som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým sa na púšti neprestanem na nich hnevať.
22. Predsa som si stiahol ruku späť a konal som pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol.
23. No zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách,
24. pretože neplnili moje nariadenia a zavrhli moje ustanovenia, znesvätili moje dni sobotného odpočinku a svoje oči upierali k modlám svojich otcov.
25. Preto som im aj ja vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, ktorých plnením nebudú žiť.
26. Poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby spoznali, že ja som Hospodin.
27. Preto hovor, človeče, k domu Izraela a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne.
28. Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, a uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje obety a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obety príjemnej vône a obetovali tam svoje nápojové obety.
29. Ja som im však povedal: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa to až do dnešného dňa volá Výšina.
30. Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje ohavné modly?
31. Aj donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes, a ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, dom Izraela? Akože žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali.
32. To, čo vám prichádza na um, zaručene sa nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a rody v iných krajinách a budeme vzývať drevo a kameň!
33. Akože žijem — znie výrok Pána, Hospodina — ja budem kraľovať nad vami pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú na vás vylejem.
34. Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú som na vás vylial.