19. i môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku i olej i med, ktorými som ťa kŕmil, a kládla si to pred ne ako príjemnú vôňu — znie výrok Pána, Hospodina.
20. Potom si pobrala svojich synov i svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a obetovala si ich modlám za pokrm.Či bolo málo tvojho smilstva,
21. že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň?
22. Pri všetkých svojich ohavnostiach a pri svojom smilstve si si nespomenula na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá, keď si sa trepotala vo vlastnej krvi.
23. Po všetkej tvojej zlobe beda, beda ti! — znie výrok Pána, Hospodina.