11. aby dom Izraela už nezblúdil odo mňa, aby sa už neznečisťovali svojimi všelijakými previneniami. Potom mi budú ľudom a ja im budem Bohom — znie výrok Pána, Hospodina.
12. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
13. Človeče, ak krajina zhreší proti mne tým, že sa mi spreneverí, vystriem proti nej ruku a polámem jej palicu na nosenie chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej človeka i dobytok.
14. Aj keby boli uprostred nej títo traja muži: Noach, Daniel a Jób, oni sami by si zachránili život svojou spravodlivosťou — znie výrok Pána, Hospodina.
15. Keby som krajinou previedol dravú zver a pripravil by som ju o deti, takže by sa stala pustatinou, takže nikto by ňou neprechádzal pre dravú zver,
16. a títo traja muži by boli uprostred nich, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránia ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia; krajina ostane pustatinou.
17. Alebo ak by som uviedol meč na túto krajinu a povedal by som: Meč, prejdi krajinou! a vyhubil by som z nej ľudí i zvieratá,
18. a keby oní traja mužovia boli v nej, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránia si ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia.
19. Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a krvavo by som vylial na ňu svoju prchkosť a vykynožil by som z nej ľudí a zvieratá,