14. Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do vetrov všetkých smerov a vytasím za nimi meč.
15. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách.
16. Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy spoznajú, že ja som Hospodin.
17. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
18. Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť s trasením a úzkosťou.
19. Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne pre množstvo násilia všetkých tých, čo v nej žijú.
20. Mestá, ktoré boli obývané, budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.
21. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
22. Človeče, aké to máte porekadlo o krajine Izraela, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič?
23. Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Skoncujem s týmto porekadlom a už ho nebudú používať v Izraeli. Povedz im však: Blížia sa dni, keď sa splní každé videnie.
24. Nebude totiž už nijaké márne videnie ani pochlebovačské veštenie v dome Izraela,
25. ale prehovorím ja, Hospodin. Čo poviem, to sa splní a už sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím a svoje slovo splním — znie výrok Pána, Hospodina.
26. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
27. Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na vzdialené dni a prorokuje o ďalekých dobách.
28. Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Neoddiali sa už žiadne moje slovo. Slovo, ktoré vypoviem, sa splní — znie výrok Pána, Hospodina.