4. Hospodinova sláva sa vzniesla sponad cherubov na prah chrámu. Chrám sa naplnil oblakom a nádvorie bolo plné žiary Hospodinovej slávy.
5. Šum krídel cherubov bolo počuť až do Vonkajšieho nádvoria ako hlas Všemohúceho Boha, keď hovorí.
6. Keď rozkázal mužovi oblečenému do ľanového rúcha: Vezmi oheň spomedzi cherubov!, ten vošiel a postavil sa vedľa kolesa.
7. Cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi. Nabral z neho a dal do priehrštia tomu, kto bol oblečený do ľanového rúcha. Ten ho vzal a vyšiel.
8. Cherubom bolo vidieť podobu ľudskej ruky pod ich krídlami.
9. Keď som sa prizrel, vedľa cherubov som videl štyri kolesá — po jednom kolese vedľa každého cheruba. Kolesá vyzerali ako jagot chryzolitového kameňa.
10. Pokiaľ ide o vzhľad, mali všetky štyri rovnakú podobu, ako keby bolo koleso v kolese.
11. Keď išli, mohli sa pohybovať na všetky štyri strany; no nemuseli sa za chodu obracať, lebo šli smerom, na ktorý bol obrátený ich predok. Neobracali sa, keď išli.
12. Celé ich telo, aj ich chrbát, ruky, krídla i kolesá dookola boli plné očí — a to pri všetkých štyroch kolesách.
13. Kolesá boli pomenované, ako som počul, vírivými kolesami.
14. Každý mal štyri tváre: prvá tvár bola tvárou cheruba, druhá tvár bola tvárou človeka, tretia bola tvárou leva a štvrtá tvárou orla.
15. Potom sa cherubi vzniesli nahor. Boli to živé bytosti, ktoré som videl pri rieke Kebár.
16. Keď cherubi šli, kolesá šli vedľa nich; keď cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobracali vedľa nich.
17. Keď zastali, zastali aj ony; a keď sa vzniesli, vzniesli sa aj ony, lebo v nich bol duch živej bytosti.