10. Keď všetok ľud videl, že oblačný stĺp stojí pri vchode do stanu, ľud vstával a hlboko sa klaňal, každý pri vchode do svojho stanu.
11. Hospodin sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Jeho mladý služobník Jozua, Núnov syn, sa však zo stanu nevzďaľoval.
12. Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, ty mi hovoríš: Vyveď tento ľud, ale neoznámil si mi, koho chceš so mnou poslať, hoci si mi povedal: Poznám ťa po mene, ba aj moju priazeň si si získal.
13. Ak som teda u teba našiel priazeň, daj mi poznať svoju cestu, aby som ťa poznával a neustále mal tvoju priazeň. Pozri, veď tento národ je tvoj ľud!
14. On odpovedal: Ja sám pôjdem s vami a privediem vás k odpočinku.
15. Mojžiš mu odpovedal: Ak nepôjdeš s nami, ani nás odtiaľto nevyvádzaj!
16. Ako inak poznám, že som spolu s tvojím ľudom získal tvoju priazeň, ak nie podľa toho, že pôjdeš s nami? Tým sa budem spolu s tvojím ľudom líšiť od ostatných národov na zemi.
17. Hospodin povedal Mojžišovi: Aj to, o čo si prosil, urobím, lebo si získal moju priazeň a poznám ťa podľa mena.
18. On však povedal: Ukáž mi svoju slávu!
19. Hospodin mu povedal: Ukážem ti všetku svoju dobrotu a vyslovím pred tebou svoje meno Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať.
20. A ešte mu povedal: Mňa nemôžeš vidieť, lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive.
21. Hospodin povedal: Tu pri mne je miesto, vystúp na skalu!
22. Keď tadiaľ pôjde moja sláva, položím ťa do skalnej trhliny, a kým prejdem, zakryjem ťa svojou dlaňou.
23. Keď odtiahnem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrbta. Moja tvár sa nedá vidieť.